Občianske združenie Hrad Čeklís

Rod Esterházy

Mikuláš Esterházy (1583 - 1645), galantský rodák, syn podžupana Bratislavskej župy Františka Esterházyho.

Prestup mladého erudovaného človeka na katolícku vieru ovplyvnil jeho ďalší súkromný a verejný život. Stal sa silnou oporou katolicizmu v Uhorsku, ale aj vhodným partnerom a protivníkom Gabriela Bethlena a Juraja Rákocziho I., vtedajších prominentných protestantských predstaviteľov politického života. K vstupu do spoločnosti vysokej šľachty mu umožnilo manželstvo s Uršuľou Dersfiovou, vďaka ktorému sa stal aj spolumajiteľom obrovského majetku.

Oddanosť Mikuláša k Habsburgovcom mu zabezpečila rýchly postup. Prv len kapitán, potom radca, v roku 1613 barón, roku 1617 hlavný župan Berežskej župy, roku 1618 župan Zvolenskej župy a od roku 1625 palatín. Panovník svoju náklonnosť k Mikulášovi prejavil najprv donáciou Kismartonu (Eisenstadt, Rakúsko), neskôr v roku 1626 darovaním grófskeho titulu s rozsiahlym majetkom a hradom Frakno (Forchtenstein). Nakoniec získal aj šintavské panstvo.

 

Mikuláša Esterházyho do držby šintavského panstva uviedol 20. apríla 1639 Michal Majtényi, radca Bratislavskej kráľovskej komory. Majetkový celok de jure dostal privilégiom kráľa Ferdinanda III. v roku 1642. Mikuláš Esterházy sa za 250 000 florénov stal pánom hradu Šintava, mestečiek Šintava, Sereď, Senec, Čeklís, Nové Mesto (Ujvároš, dnes Sereď), ďalej dedín Vlčkovce, Šoporňa, Veľký Šúr, Valtov Šúr, Matúškovo, Križovany, Abrahám, Veľká Mača, Pata, Čierna Voda, Horné Saliby, Tomášikovo, Vozokany, Jahodná, Čierny Brod, Trstice, Veľké Sady, Malý Šúr, Majcichov, Paľovce, Pusté Sady, Šók (časť Selíc), Jatov (praedium), Čepeň, Poľný Kesov, Candida (praedium).

Mikuláš sa ešte v roku 1639 pustil do opravných prác opusteného šintavského hradu. Hlavný dôraz kládol na rýchlu opravu hradného paláca a kaplnky, lebo čoskoro opustil svoje zadunajské majetky a s rodinou i dvorom sa presťahoval do Šintavy. Priestory hradu sa po rekonštrukcii stali dôstojným sídlom úradu palatína a jeho rodiny. Odtiaľ riadil záležitosti krajiny a tu prijímal návštevy krajinských hodnostárov.

Po nešťastnej smrti svojej manželky Kristíny, 14. augusta 1641, napísal svoj testament. K jeho naplneniu došlo v roku 1645. Dedičom Šintavy a Bytče sa stal, vtedy len 10 ročný Pavol (1635 - 1712), budúci vysoký kráľovský hodnostár a knieža. Tútori Pavla a jeho brata Františka (1641 - 1685) dostali za povinnosť použiť výnosy z týchto majetkov na ich výchovu a školenie.

V roku 1660 po dovršení plnoletosti najmladšieho Mikulášovho syna a zakladateľa mladšej fraknóovskej vetvy rodiny Františka, došlo k deľbe majetku. Podľa nej získal František okrem šintavského panstva aj majetky Pápa, Ugod, Devecser a Gesztes (dnes Maďarsko).

Františkov syn a dedič Jozef (1682 - 1748), neskorší krajinský sudca, opustil cirkevnú dráhu a stal sa vojakom. V roku 1707 úspešne chránil svoj hrad a majetky proti povstaleckým vojskám. Po nastolení poriadku v krajine sa medzi prvými pustil do obnovy svojich majetkov. V mestečkách a dedinách panstva usadzoval okrem iných aj Židov, od ktorých očakával obnovenie a rozprúdenie trhového života a obchodu. Podporoval aj rozvoj remesiel. K jeho pôsobeniu sa viaže výstavba čeklískeho kaštieľa, prestavba šintavského sídla a stavby rôznych cirkevných objektov na rodových majetkoch.

Pokračovateľmi budovateľských snáh Jozefa boli aj ďalší majitelia panstva, František (1715 - 1785), zakladateľ čeklískej vetvy rodiny, chorvátsky bán a jeho syn František ml. (1758 - 1815), radca Uhorskej kráľovskej kancelárie.

Počas ich éry došlo k rôznym zmenám v hospodárení a založeniu troch manufaktúr v Čeklísi, v Senci a Talóši (Tomášikovo). František starší v snahe podporovať rozvoj výchovy mladých, prepustil svoje budovy v Senci pre účely konviktu a v Tomášikove na zriadenie sirotinca.

Nemôžeme opomenúť osobnosť Josepha Haydna, ktorý bol v roku 1761 prijatý do služieb rodiny Esterházyovcov. Haydna angažoval necelý rok pred svojou smrťou gróf Pavol Antonín z Eisenstadtu. Jeho nástupcom sa stal Mikuláš I., pre svoje záľuby prezývaný "Nádherymilovaný". Po takmer celých 30 rokov (od roku 1762 až dojeho smrti v roku 1790) zotrval Haydn v jeho blízkosti. Kapela Mikuláša Esterházyho I. patrila k najstarším a najlepším v stredoeurópskej oblasti. Skladala sa z 13 spevákov a 25 inštrumentalistov. Okrem pobytu vo Viedni, Eisenstadte a po roku 1768 vo Fertőde, orchester viackrát účinkoval v Bratislave. Haydn spestril návštevy Bratislavy aj niekoľkými koncertmi v okolitých šľachtických sídlach, ale nevieme, či hral aj v Čeklísi. Na pozvanie Pavla Esterházyho účinkoval so svojim orchestrom v roku 1770 v Galante. Haydn komponoval pre grófa Esterházyho veľké množstvo skladieb. Symfónie, kvartetá, hudbu pre všetky možné skupiny nástrojov, inštrumentálne koncerty, cirkevnú hudbu a opery. Boli písané pre určitú príležitosť, v chvate, a väčšinou boli po zahraní aj rýchlo zabudnuté.

Dr. D. Múdra sa vo svojej knihe Hudobný klasicizmus na Slovensku v dobových dokumentoch (1996) zmieňuje aj o hudobnom živote v čeklískom kaštieli. Kaštieľ  Františka Esterházyho v Bernolákove (Čeklís) je príkladom vyspelej hudobnej kultúry klasicizmu šľachtickej vidieckej rezidencie na Slovensku. Gróf si tu vydržiaval od roku 1800 (asi až do svojej smrti v roku 1815) 8-člennú kapelu exteriérového typu, tzv. harmóniu. Súbor účinkoval aj v kaštieli rodiny v Seredi a sprevádzal majiteľa na cestách. V jeho vedení sa vystriedali Wilhelmn Merkopf, Wilhelm Went a Juraj Libich. Repertoár tvorili komorné skladby alebo úpravy väčších diel W. A. Mozarta, L. Koželuha, J. Haydna, L. v. Beethovena a iných, najmä viedenských autorov, pre tzv. harmóniu.

Po smrti Františka ml. došlo v roku 1817 k rozdeleniu šintavského panstva, z ktorého sa vytvorili tri samostatné celky. Sereďské panstvo získal Karol Esterházy. Nový majiteľ svojou ľahostajnosťou a nekompetentnými zásahmi do hospodárenia postupne panstvo zadĺžil. Majetok získali veritelia a nakoniec Angelica kňažná Alsace d` Hennin. Potomkovia Karola Esterházyho žili v Čeklísi. Niektorí sú pochovaní v tamojšej krypte Esterházyovcov.

Na cintoríne v Bernolákove je memoriálna kaplnka, postavená na počesť Jozefa Esterházyho, Karolovho brata. Jozef Esterházy sa narodil 24.11.1791 vo Viedni. Jeho rodičmi boli gróf František Esterházy (1758-1815) a Alžbeta Grassalkovičová (1767-1823). Prvou manželkou Jozefa Esterházyho bola Maria Leopoldina von Metternich (1797-1820). Maria zomrela tri roky po svadbe. Jozef Esterházy sa oženil druhý krát v roku 1841. Manželkou sa stala Jelena Nikolaevna Bezobrazova zo St. Peterburgu (1800-1891). Jozef Esterházy nemal potomkov, zomrel 12.5.1847, pochovaný je vo Viedni.

Gróf Mihály Esterházy (1853-1906), vnuk Karola Esterházyho,  sa preslávil ako fotograf (viac o jeho osobe na http://www.ephoto.sk/fotoscena/historia/grof-mihaly-esterhazy/ ).  V Čeklísi mal svoje fotolaboratórium. Niektoré fotografie sú vo Vlastivednom múzeu v Galante. V roku 1881 bol gróf Mihály Esterházy v Afrike a takto sa nechal vyfotografovať:


 Gróf Mihály Esterházy mal dve dcéry.

Posledným členom rodu Esterházyovcov v Čeklísi bol muž mnohých krstných mien - Károly Géza József Rudolf Alfons Mária Fortuné, prezývaný Pufy, pravnuk spomínaného Karola. Narodil sa v Čeklísi 19.12.1918 a zomrel v Salzburgu 24.2.1958. V Čeklísi sa 2.3.1940 oženil s Hildegard Petrech (narodila sa v Bratislave 1.6.1922). V Čeklísi sa im narodili tri deti:
Szilvia (aug 1940 - 3.11.1941 v Bratislave)
Károly Rudolf Jenö (12.4.1943)
Hildegard Szilvia (12.4.1943)

Po skončení vojny štát skonfiškoval majetok Esterházyovcov. Čeklíski Esterházyovci z Československa odišli.

 

Pramene:

časť viažúca sa k Šintave podľa PhDr. Juraj Koday: Esterházyovci a šintavské panstvo. http://www.vodnyhrad.sk/index.php?action=1_3&pred=2

Fotografia - gróf Mihály Esterházy v Afrike: Archív. J. Keppert

------------------

O jednom omyle:

Ľudovít Janota v známom diele o slovenských hradoch umiestnil pri hrade Čeklís obrázok rytiny zo 17. storočia. Na rytine je nápis Czikles, čo je podobné k Czeklís, ale podoba je len náhodná. Czikles je Sigleß (chorv. Cikloš, maď. Siklós), je to obec v Rakúsku, v spolkovej krajine Burgenland v okrese Mattersburg. Ďakujeme za toto upozornenie Rastislavovi Petrovičovi.ceklis rytina

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

http://wwwg.uni-klu.ac.at/kultdoku/kataloge/56/html/3817.htm

Významná vetva rodu Esterházy sa viaže k rakúskemu hradu Forchtenstein. Tamojší hrad sa zachoval v plnej kráse.

Kaštieľ v maďarskej obci Fertőd bol postavený v rovnakom čase, ako kaštieľ v Čeklísi. Avšak oproti tomu, čo je v Bernolákove, postihol ho lepší osud.

Kontakt

o.z. Hrad Čeklís

hradceklis1@gmail.com

Hlavná č. 94, 90027 Bernolákovo

0915055059

Vyhľadávanie

Novinky

14.11.2017 22:11

Vo štvrtok 16.11. poskladáme gabiónové koše

Vo štvrtok 16.11. od 17:30 do 19:36 sme na hrade Čeklís. Potrebujeme poskladať gabiónové koše pre druhú vrstvu stabilizačného múru. Ak by niekto chcel osláviť predvečer 17.11. takýmto spôsobom, nech sa mi prosím ohlási tu alebo na 0915055059.
14.11.2017 22:10

GivingTuesday bude 28.11.

Bez dobrovoľníkov a darcov by to nešlo. Pri príležitosti sviatku štedrosti, dávania a dobrovoľníctva - #GivingTuesday - ponúkame hodnotné strávenie času na hrade Čeklís. https://www.givingtuesday.sk/neziskovky/obcianske-zdruzenie-hrad-ceklis/
31.10.2017 22:57

Dobrovoľníci zo Slovenskej sporiteľne

Dobrovoľníctvo kamene prenáša. Na hrad prišli pomáhať dobrí ľudia zo Slovenskej sporiteľne - dámy Lenka Kurišová, Anita Lehocká, Tatiana Múčková, Darina Pastieriková a páni Lukáš Mojzes, Juraj Vida, Róbert Zbín a Miroslav Turenič. Pridali sa k nim čeklíski bojovníci Beáta, Adam, Tomáš a pán Kostka....
25.10.2017 20:04

Staviame stabilizačný múr

Staviame stabilizačný múr z gabiónových košov. Jadro úderky tvoria Adam, Beáta, Tomáš a pán Kostka.
10.10.2017 20:54

Stabilizačný múr

Viaceré práce archeologického výskumu sa skončili a ešte prebieha dokumentovanie. Popritom sa robia prípravné práce pre postavenie stabilizačného múru, ktorý bude zaisťovať hornú terasu hradu pri vodárenskej veži.
08.10.2017 21:00

Streľba z luku

V stredoveku na hrade a v okolitých lesoch svišťali šípy vystrelené z luku. Človek obľubuje streľbu z luku aj v súčasnosti. V parku v okolí Čiernej vody (takmer pod hradom Čeklís) prebiehala súťaž v 3D streľbe 8.10.2017. Strieľalo sa na makety zvierat a lukostrelci predvádzali nebezpečne bezpečne...
02.10.2017 23:03

Osvetlené ruiny hradu Čeklís

V stredoveku na hrade svietili s fakľami. Časy sa menia a dnes prichádzajú ledkové svetlá. Pri ruinách hradu Čeklís obec osadila stĺpy verejného osvetlenia. Lokalita sa stáva dostupnou aj počas dlhých jesenných a zimných večerov.
20.08.2017 19:27

O výskume do r. 2016 - AM SNM

Archeologické múzeum SNM je dušou výskumu na hrade Čeklís. Na stránkach SNM informujú o výskume na hrade Čeklís v minulosti http://www.snm.sk/swift_data/source/archeologicke_muzeum/vyskumy/Hrad%20Ceklis.pdf
20.07.2017 22:26

Obnova pomníka padlým v 1. svetovej vojne

V Bernolákove neďaleko od kostola je pomník padlým v 1. svetovej vojne. Z pomníka sa stratili mená padlých a nešetrné použitie farby poškodzuje kamenný kríž. Vďaka podpore z ministerstva vnútra môže obec obnovovať pamätihodnosť, ktorá nám pripomína nešťastie spôsobené vojnou. Bernolákovský...
04.07.2017 19:23

Obecný časopis Bernolák č. 2/2017 prináša aj historické témy.

Obecný časopis Bernolák č. 2/2017 prináša aj historické témy. Na str. 16 a 17 v článku "Archeologický výskum na hrade Čeklís" nám PhDr. Zdeněk Farkaš, PhD., Mgr. Igor Choma a Mgr. Nikola Nemečková objasňujú, kam sa posunul výskum na hrade Čeklís v r. 2016. Historický kalendár na str. 24 pripomína...

(c) 2008 Všetky práva vyhradené.

Tvorba webu zdarmaWebnode