Občianske združenie Hrad Čeklís

1413 - Hinc Genglein

ZA VRAŽDU NA PÚŤ

Trestné právo v stredoveku sa zakladalo na zachovaní mieru a pokoja, čiže na rešpektovaní všeobecnej, ako aj osobnej a majetkovej nedotknuteľnosti a celistvosti. V najstaršom trestnom práve sa neveľmi rozlišovalo medzi deliktmi porušujúcimi verejný záujem a zločinmi, ktoré sa týkali súkromných záujmov. Stíhanie trestných činov sa síce prerokúvalo na úradnej úrovni, ale spočiatku zväčša len na základe súkromnej žaloby. Predovšetkým od poškodeného a jeho rodiny či príbuzných záviselo, či a v akom rozsahu si uplatní nárok na náhradu škody alebo na odškodnenie ujmy na majetku, cti, či dokonca na živote. Často sa na súde žalobcovia pokonali s obvineným previnilcom inak, než bolo bežným zvykom.

Práve jeden z takýchto prípadov vraždy je zachytený v najstaršej zápisnici zo zasadaní prešporskej mestskej rady Protocollum actionale. Kauza sa viaže k roku 1413 a bola prerokovaná vo štvrtok po sviatku blahoslaveného Antona, čiže 7. septembra. Osobitosťou prípadu je vynesený rozsudok, ktorý sa čiastočne vymyká z rámca vtedajšej právnej zvyklosti. Podľa nej sa totiž zväčša stanovil trest, ktorý mal zjavnú súvislosť so spáchaným činom, takže za vraždu sa spravidla vymeral hrdelný trest.

V radnom protokole mesta Prešporka sa uvádza:

„Pred náš verejný súd sa dostavil Mikuláš Obracht spolu so svojimi bratmi Petrom Obrachtom z Mosta a Jánom Obrachtom, aby zažalovali Hinca Gengleina, ktorý je stolárskym majstrom u urodzeného pána grófa v Čeklísi, lebo tento Genglein o polnoci v dome richtára v Čeklísi preklal nožom a zavraždil ich vlastného brata Pavla Obrachta.”

Bratia požadovali, aby prešporský súd potrestal Gengleina za zákernú vraždu podľa práva, a to mimoriadne prísnym spôsobom. Páchateľa mali priviazať za konský chvost, povláčiť ho po meste a potom lámať v kolese. V protokole je zaznamenané, že „na úpenlivé prosby k Bohu a na príhovory mnohých ctihodných a zbožných ľudí, ktorí obmäkčili aj bratov a príbuzných usmrteného”, mestský súd ustúpil od vynesenia trestu smrti. Udelil Gengleinovi milosť s tým, že najneskôr do roka vykoná kajúcnu púť do Ríma a do Aachenu. Súd ďalej rozhodol:

„Genglein daruje kostolu v Čeklísi obetné sviece, že v čeklískom kostole dá odslúžiť tridsať omší za spásu duše Pavla Obrachta, a napokon že kúpi na cintoríne v Čeklísi miesto na pochovanie pozostatkov zavraždeného”.

Obžalovaný sa pred súdom zaviazal, že splní všetky stanovené podmienky a že „nikdy nebude škodiť bratom zavraždeného slovami ani činmi, ani žiadnym iným spôsobom”. Keďže iba jeho ústny záväzok by súdu nebol postačoval, verejne sa za neho zaručilo 15 vážených občanov, ktorých mená zapísali do protokolu. Medzi ručiteľmi bol napríklad senecký richtár Mikuláš Hermann či čeklísky kastelán Ján z Kuchyne na Záhorí.

Hinc Genglein stanovené záväzky zaiste splnil, lebo inak by ich plnenie prešlo na ručiteľov, čo by prešporské mestské orgány určite boli zaznamenali. Nezachovala sa nám ani správa o ďalekej a súčasne nebezpečnej púti kajúcnika. Bola by dnes nepochybne zaujímavým cestopisným čítaním, určite vzrušujúcejším než samotný kriminálny delikt, ktorý sa pred dávnymi rokmi odohral v Čeklísi.

(Vladimír Segeš, Staromestský kuriér, 1/2009)

* * * * *

Po tatárskom vpáde prebehla silná germánska kolonizácia na našom území. Osoby v tomto príbehu majú neslovanské priezviská, takže mohli byť potomkami germánskych kolonistov. Nič nie je večné. Priezviská v súpise z roku 1715 už neukazujú stopu tejto kolonizácie.
 

Kontakt

o.z. Hrad Čeklís

hradceklis1@gmail.com

Hlavná č. 94, 90027 Bernolákovo

0915055059

Vyhľadávanie

Novinky

23.05.2023 19:14

Maliarka Štefánia Ábelová vystavuje obrazy na nádvorí kaštieľa

Prichádzajú slnečné dni a to môže byť príležitosť na prechádzku do kaštieľa v Bernolákove. O to viac, že tam na vnútornom nádvorí svoje maľby z abstraktnej tvorby, vyjadrujúcej smutné i radostné pocity, vystavuje bernolákovská maliarka Štefánia Ábelová.
18.05.2023 20:31

Pán starosta Turenič na rádiu Regina rozpráva o obnove veže.

Na rádiu Regina v utorok 16. 5. 2023 pán starosta Turenič porozprával o tom, čo sa deje na Hradnom návrší s obnovovanou vodárenskou vežou. Rozhovor je možné vypočuť tu.
04.05.2023 21:29

Obnova vodárenskej veže napreduje

Vodárenská veža, budúca rozhľadňa, sa pomaly odhaľuje, lešenie je už len na časti obvodu stavby. Z vonku je už vymaľovaná. Osadené sú nové vstupné dvere. Vežička hore na veži je hotová. Šikovní majstri v týchto dňoch zvárajú točité schodisko, ktoré nám umožní výstup na rozhľadňu. 
16.04.2023 23:52

2 % z daní

18. apríl je deň Svetového kultúrneho dedičstva. V tento deň sa vo väčšej miere poukazuje na ochranu a zachovania kultúrnych pamiatok pre budúce generácie. Združenie Hrad Čeklís sa snaží byť nápomocné pri napĺňaní tejto myšlienky. Ak ste nenašli aktivitu, ktorú by ste podporili 2 % zo svojich daní,...
04.04.2023 20:19

Vodárenská veža dostáva novú fasádu

Šikovní majstri pracujú na vonkajšej fasáde vodárenskej veže. Dni, keď fúka silný vietor, neprajú práci v exteriéri.
21.03.2023 23:10

HROTY ŠÍPOV SO SPÄTNÝMI KRÍDELKAMI Z HRADU ČEKLÍS

Naši hradní archeológovia Zdeněk Farkaš a Igor Choma napísali článok, v ktorom podávajú pohľad na doterajší výskum na hrade Čeklís a podrobnejšie si všímajú archeologické nálezy streliek. Jedná sa o železné strelky ploché, s hrotom trojuholníkového tvaru, s krátkymi spätnými krídelkami....
21.03.2023 22:16

Deti robia poriadok na hradnom svahu

Lacova detská úderka zahájila jar na úbočí hradného návršia zbieraním odpadkov po dospelých. Vďaka!
14.03.2023 20:03

Ako hradná pani zachránila poddaných na úkor svojho hradu

Slovenský rozhlas opäť ponúkol známu povesť zo starého Čeklísa. Staré príbehy sa ľuďom páčia. Táto povesť je vymyslená, je skôr rozprávkou. Hrad Čeklís zanikol ešte pred tým, ako Osmani ovládli veľkú časť Uhorska.
21.02.2023 22:57

Obecný projekt obnovy vodárenskej veže napreduje

Šikovní majstri denno-denne robia na obnove vodárenskej veže. Obnovené je cimburie, vežička a jej strecha už vyzerá rozprávkovo, tak ako kedysi.
28.01.2023 21:52

Najstarší obyvatelia seneckého regiónu

V Mestskom múzeu v Senci (26.1.2023, Turecký dom, Nám. 1. mája 4.) mal prednášku PhDr. Zdeňek Farkaš, PhD. na tému: Najstarší obyvatelia seneckého regiónu. Od doby prvých poľnohospodárov (neolitu), ktorí sem začali prichádzať po roku 5 600 pred Kr. sa veľká časť dnešného okresu Senec začala...

(c) 2008 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode