Občianske združenie Hrad Čeklís

Rod Esterházy

Mikuláš Esterházy (1583 - 1645), galantský rodák, syn podžupana Bratislavskej župy Františka Esterházyho.

Prestup mladého erudovaného človeka na katolícku vieru ovplyvnil jeho ďalší súkromný a verejný život. Stal sa silnou oporou katolicizmu v Uhorsku, ale aj vhodným partnerom a protivníkom Gabriela Bethlena a Juraja Rákocziho I., vtedajších prominentných protestantských predstaviteľov politického života. K vstupu do spoločnosti vysokej šľachty mu umožnilo manželstvo s Uršuľou Dersfiovou, vďaka ktorému sa stal aj spolumajiteľom obrovského majetku.

Oddanosť Mikuláša k Habsburgovcom mu zabezpečila rýchly postup. Prv len kapitán, potom radca, v roku 1613 barón, roku 1617 hlavný župan Berežskej župy, roku 1618 župan Zvolenskej župy a od roku 1625 palatín. Panovník svoju náklonnosť k Mikulášovi prejavil najprv donáciou Kismartonu (Eisenstadt, Rakúsko), neskôr v roku 1626 darovaním grófskeho titulu s rozsiahlym majetkom a hradom Frakno (Forchtenstein). Nakoniec získal aj šintavské panstvo.

 

Mikuláša Esterházyho do držby šintavského panstva uviedol 20. apríla 1639 Michal Majtényi, radca Bratislavskej kráľovskej komory. Majetkový celok de jure dostal privilégiom kráľa Ferdinanda III. v roku 1642. Mikuláš Esterházy sa za 250 000 florénov stal pánom hradu Šintava, mestečiek Šintava, Sereď, Senec, Čeklís, Nové Mesto (Ujvároš, dnes Sereď), ďalej dedín Vlčkovce, Šoporňa, Veľký Šúr, Valtov Šúr, Matúškovo, Križovany, Abrahám, Veľká Mača, Pata, Čierna Voda, Horné Saliby, Tomášikovo, Vozokany, Jahodná, Čierny Brod, Trstice, Veľké Sady, Malý Šúr, Majcichov, Paľovce, Pusté Sady, Šók (časť Selíc), Jatov (praedium), Čepeň, Poľný Kesov, Candida (praedium).

Mikuláš sa ešte v roku 1639 pustil do opravných prác opusteného šintavského hradu. Hlavný dôraz kládol na rýchlu opravu hradného paláca a kaplnky, lebo čoskoro opustil svoje zadunajské majetky a s rodinou i dvorom sa presťahoval do Šintavy. Priestory hradu sa po rekonštrukcii stali dôstojným sídlom úradu palatína a jeho rodiny. Odtiaľ riadil záležitosti krajiny a tu prijímal návštevy krajinských hodnostárov.

Po nešťastnej smrti svojej manželky Kristíny, 14. augusta 1641, napísal svoj testament. K jeho naplneniu došlo v roku 1645. Dedičom Šintavy a Bytče sa stal, vtedy len 10 ročný Pavol (1635 - 1712), budúci vysoký kráľovský hodnostár a knieža. Tútori Pavla a jeho brata Františka (1641 - 1685) dostali za povinnosť použiť výnosy z týchto majetkov na ich výchovu a školenie.

V roku 1660 po dovršení plnoletosti najmladšieho Mikulášovho syna a zakladateľa mladšej fraknóovskej vetvy rodiny Františka, došlo k deľbe majetku. Podľa nej získal František okrem šintavského panstva aj majetky Pápa, Ugod, Devecser a Gesztes (dnes Maďarsko).

Františkov syn a dedič Jozef (1682 - 1748), neskorší krajinský sudca, opustil cirkevnú dráhu a stal sa vojakom. V roku 1707 úspešne chránil svoj hrad a majetky proti povstaleckým vojskám. Po nastolení poriadku v krajine sa medzi prvými pustil do obnovy svojich majetkov. V mestečkách a dedinách panstva usadzoval okrem iných aj Židov, od ktorých očakával obnovenie a rozprúdenie trhového života a obchodu. Podporoval aj rozvoj remesiel. K jeho pôsobeniu sa viaže výstavba čeklískeho kaštieľa, prestavba šintavského sídla a stavby rôznych cirkevných objektov na rodových majetkoch.

Pokračovateľmi budovateľských snáh Jozefa boli aj ďalší majitelia panstva, František (1715 - 1785), zakladateľ čeklískej vetvy rodiny, chorvátsky bán a jeho syn František ml. (1758 - 1815), radca Uhorskej kráľovskej kancelárie.

Počas ich éry došlo k rôznym zmenám v hospodárení a založeniu troch manufaktúr v Čeklísi, v Senci a Talóši (Tomášikovo). František starší v snahe podporovať rozvoj výchovy mladých, prepustil svoje budovy v Senci pre účely konviktu a v Tomášikove na zriadenie sirotinca.

Nemôžeme opomenúť osobnosť Josepha Haydna, ktorý bol v roku 1761 prijatý do služieb rodiny Esterházyovcov. Haydna angažoval necelý rok pred svojou smrťou gróf Pavol Antonín z Eisenstadtu. Jeho nástupcom sa stal Mikuláš I., pre svoje záľuby prezývaný "Nádherymilovaný". Po takmer celých 30 rokov (od roku 1762 až dojeho smrti v roku 1790) zotrval Haydn v jeho blízkosti. Kapela Mikuláša Esterházyho I. patrila k najstarším a najlepším v stredoeurópskej oblasti. Skladala sa z 13 spevákov a 25 inštrumentalistov. Okrem pobytu vo Viedni, Eisenstadte a po roku 1768 vo Fertőde, orchester viackrát účinkoval v Bratislave. Haydn spestril návštevy Bratislavy aj niekoľkými koncertmi v okolitých šľachtických sídlach, ale nevieme, či hral aj v Čeklísi. Na pozvanie Pavla Esterházyho účinkoval so svojim orchestrom v roku 1770 v Galante. Haydn komponoval pre grófa Esterházyho veľké množstvo skladieb. Symfónie, kvartetá, hudbu pre všetky možné skupiny nástrojov, inštrumentálne koncerty, cirkevnú hudbu a opery. Boli písané pre určitú príležitosť, v chvate, a väčšinou boli po zahraní aj rýchlo zabudnuté.

Dr. D. Múdra sa vo svojej knihe Hudobný klasicizmus na Slovensku v dobových dokumentoch (1996) zmieňuje aj o hudobnom živote v čeklískom kaštieli. Kaštieľ  Františka Esterházyho v Bernolákove (Čeklís) je príkladom vyspelej hudobnej kultúry klasicizmu šľachtickej vidieckej rezidencie na Slovensku. Gróf si tu vydržiaval od roku 1800 (asi až do svojej smrti v roku 1815) 8-člennú kapelu exteriérového typu, tzv. harmóniu. Súbor účinkoval aj v kaštieli rodiny v Seredi a sprevádzal majiteľa na cestách. V jeho vedení sa vystriedali Wilhelmn Merkopf, Wilhelm Went a Juraj Libich. Repertoár tvorili komorné skladby alebo úpravy väčších diel W. A. Mozarta, L. Koželuha, J. Haydna, L. v. Beethovena a iných, najmä viedenských autorov, pre tzv. harmóniu.

Po smrti Františka ml. došlo v roku 1817 k rozdeleniu šintavského panstva, z ktorého sa vytvorili tri samostatné celky. Sereďské panstvo získal Karol Esterházy. Nový majiteľ svojou ľahostajnosťou a nekompetentnými zásahmi do hospodárenia postupne panstvo zadĺžil. Majetok získali veritelia a nakoniec Angelica kňažná Alsace d` Hennin. Potomkovia Karola Esterházyho žili v Čeklísi. Niektorí sú pochovaní v tamojšej krypte Esterházyovcov.

Na cintoríne v Bernolákove je memoriálna kaplnka, postavená na počesť Jozefa Esterházyho, Karolovho brata. Jozef Esterházy sa narodil 24.11.1791 vo Viedni. Jeho rodičmi boli gróf František Esterházy (1758-1815) a Alžbeta Grassalkovičová (1767-1823). Prvou manželkou Jozefa Esterházyho bola Maria Leopoldina von Metternich (1797-1820). Maria zomrela tri roky po svadbe. Jozef Esterházy sa oženil druhý krát v roku 1841. Manželkou sa stala Jelena Nikolaevna Bezobrazova zo St. Peterburgu (1800-1891). Jozef Esterházy nemal potomkov, zomrel 12.5.1847, pochovaný je vo Viedni. Vdova Jelena sa usadila v Majcichove, kde mali Esterházyovci kúriu.

Gróf Mihály Esterházy (1853-1906), vnuk Karola Esterházyho,  sa preslávil ako fotograf (viac o jeho osobe na https://www.ephoto.sk/fotoscena/historia/grof-mihaly-esterhazy/ ).  V Čeklísi mal svoje fotolaboratórium. Niektoré fotografie sú vo Vlastivednom múzeu v Galante. V roku 1881 bol gróf Mihály Esterházy v Afrike a takto sa nechal vyfotografovať:


 Gróf Mihály Esterházy mal dve dcéry.

K posledným členom rodu Esterházyovcov v Čeklísi patril muž mnohých krstných mien - Károly Géza József Rudolf Alfons Mária Fortuné, prezývaný Pufy, pravnuk spomínaného Karola. Narodil sa v Čeklísi 19.12.1918 a zomrel v Salzburgu 24.2.1958. V Čeklísi sa 2.3.1940 oženil s Hildegard Petrech (narodila sa v Bratislave 1.6.1922). V Čeklísi sa im narodili tri deti:
Szilvia (aug 1940 - 3.11.1941 v Bratislave)
Károly Rudolf Jenö (12.4.1943)
Hildegard Szilvia (12.4.1943)

Nevlastný brat Karola (1918) gróf Géza Alfons Rudolf Aristide Alexander Esterházy, nar. 22.12.1925 vo Viedni, vyrastal v kaštieli v Čeklísi. V 50-tych rokoch sa usadil v Mníchove a tu žil so svojou manželkou Etelkou až do svojej smrti 28.9.2018. Jeho prianím bolo, aby bol jeho popol uložený v rodovej krypte pri kostole sv. Štefana kráľa v Bernolákove. Poslednou službou zosnulému bol cirkevný pohreb v sobotu 19.1.2019. Česť jeho pamiatke.

Druhá polovica 20. storočia v našich končinách šľachte nepriala. Po skončení vojny štát skonfiškoval majetok Esterházyovcov. Čeklíski Esterházyovci z Československa odišli.

 

Pramene:

časť viažúca sa k Šintave podľa PhDr. Juraj Koday: Esterházyovci a šintavské panstvo. https://www.vodnyhrad.sk/index.php?action=1_3&pred=2

Fotografia - gróf Mihály Esterházy v Afrike: Archív. J. Keppert

------------------

O jednom omyle:

Ľudovít Janota v známom diele o slovenských hradoch umiestnil pri hrade Čeklís obrázok rytiny zo 17. storočia. Na rytine je nápis Czikles, čo je podobné k Czeklís, ale podoba je len náhodná. Czikles je Sigleß (chorv. Cikloš, maď. Siklós), je to obec v Rakúsku, v spolkovej krajine Burgenland v okrese Mattersburg. Ďakujeme za toto upozornenie Rastislavovi Petrovičovi.ceklis rytina

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

https://wwwg.uni-klu.ac.at/kultdoku/kataloge/56/html/3817.htm

Významná vetva rodu Esterházy sa viaže k rakúskemu hradu Forchtenstein. Tamojší hrad sa zachoval v plnej kráse.

Kaštieľ v maďarskej obci Fertőd bol postavený v rovnakom čase, ako kaštieľ v Čeklísi. Avšak oproti tomu, čo je v Bernolákove, postihol ho lepší osud.

Kontakt

o.z. Hrad Čeklís

hradceklis1@gmail.com

Hlavná č. 94, 90027 Bernolákovo

0915055059

Vyhľadávanie

Novinky

07.02.2020 22:13

Západy Slnka

V 1. polovici februára Slnko zapadá okolo 17:00 a kto príde na hrad, uvidí pekné scenérie prírody a mesta na západnom horizonte.
27.01.2020 23:10

Mazáček a spol. upratujú na hrade

Hradné poriadkové družstvo s veliteľom Lacom Mazáčkom zahladzovalo stopy po neporiadnikoch, ktorí na hrade nechávajú to, čo si mali odniesť so sebou.
04.01.2020 21:47

Ideový zámer obnovy vodárenskej veže

Ideový zámer obnovy vodárenskej veže obec prezentuje v obecnom časopise Bernolák 4/2019 na str. 12. Z vodárenskej veže sa stane rozhľadňa.
04.01.2020 11:05

Obecný časopis Bernolák 4/2019

Obecný časopis Bernolák 4/2019 sa s témami dotýka viacerých stránok histórie. Poslednú stranu (28) obsadil historický kalendár, ktorý pripomína osobnosti a udalosti s previazaním na prvé 3 mesiace roku. Pán farár Čaniga prináša zamyslenie o utekajúcom čase (25). Významné výročia majú jubilantky...
03.01.2020 21:22

Obec obnovila infotabule na náučnom historickom chodníku v Bernolákove

Obec obnovila infotabule na náučnom historickom chodníku v Bernolákove. Tabuľa, ktorá je na hrade Čeklís má nový text, ktorý zohľadňuje poznatky, ktoré sme získali za 10 rokov výskumu.
01.01.2020 22:09

Silvetrovská polnoc na hrade

Hradná bojová nálada sa vracia vždy na Silvestra. O polnoci vybuchujú ohňostroje, zvieratá si myslia, že prišiel koniec sveta a ten, kto sa nevie správať, zanechá po sebe neporiadok.
31.12.2019 10:56

Portál Slovenský cestovateľ smeruje návštevníkov do Bernolákova

O hrade Čeklís informuje portál https://slovenskycestovatel.sk
25.11.2019 20:13

Rytierska družina Mazáček robí poriadok na hradu Čeklís

Rytierska družina Mazáček obsadila hrad Čeklís, aby ho očistila od neporiadku po nevychovaných návštevníkoch. Deti učia dospelých. Ďakujeme!
11.11.2019 21:51

Kniha o záchrane hradov na výstave kníh - Bibliotéka

Na Bibliotéke vystavujú dobré knihy, napríklad aj tú, ktorú napísali združenia zachraňujúce hrady na Slovensku.
26.08.2019 17:52

Stabilizovanie rohovej veže

V rámci obnovy hradu Čeklís prebjehajú práce na stabilizácii rohovej veže. Práce sťažuje strmý svah, ale šikovní chlapi prekonajú všetky prekážky.

(c) 2008 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si webové stránky zdarma!Webnode