Archeologický výskum

V roku 2010 sa začal prvý oficiálny archeologický výskum na hrade Čeklís. Vďaka finančnej podpore z grantu MK SR (č. zmluvy MK-1663/2010/1.1), finančnej spoluúčasti obce, odbornej pomoci krajského Pamiatkového úradu a ďalších odborníkov a dobrovoľníkov mohla prebehnúť 1. etapa archeologického výskumu. Zo získaných prostriedkov sa financoval geofyzikálny výskum a archeologický výskum. Obec poskytla náradie potrebné pre kopáčske práce. Na príprave grantového projektu sa výrazne podieľal prof. František Klepsatel. Výskum na hrade bol vykonaný na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu z 9.11.2009. Odbornému výskumu predchádzalo odstraňovanie náletovej zelene a čistenie lokality hradu od neporiadku. Výrazne tu pomohli chlapci a pracovníci z bernolákovského detského domova, pracovníci obecného úradu a prívrženci občianskeho združenia Hrad Čeklís.

Prvú etapu archeologického výskumu viedol dr. Farkaš z Archeologického múzea spolu s Mgr. Chomom. Výskumná sonda sa začala kopať 9.8.2010. Kopáčske práce sa sústredili do časti, kde vyčnieva pozostatok hradného múru (SZ roh). Svoju silu a cit tu v horúcom letnom počasí predviedli štyria kopáči - Dano, Michal, Marta a Dávid. Úpal zdola Dávida a tak sa kopáčska úderka oslabila. Niekoľkými hodinami kopania prispelo pár dobrovoľníkov a s úschovou pracovného náradia pomohla rodina Víglašová. Kopáči za 6 dní vykopali sondu dlhú 10 metrov, vyniesli a pozorne prezreli 14 m³ zeminy.

Ukazuje sa, že múr najviac vyčnievajúci nad terénom patrí k najstaršej architektúre hradu. Pri múre boli odkryté zhorené trámy z drevenej stavby. V interiéri stavby sa našli dve nádoby v dosť zachovanom stave. V nižších vrstvách sa objavujú aj črepy predbežne datované do 9. až 10. storočia. Najviac nálezov je z 13. až 15. storočia. Najzaujímavejšími nálezmi sú: minca viedenský fenig, kovová listovitá strelka (pravdepodobne z 13. st.) a kovový predmet, asi súčasť zbrane. Našli sa tu klince, svorky a ďalšie predmety, ktoré súvisia so stavbami. V sonde sú gotické tehly, pochádzajúce z navážky z neznámej stavby. Tehly nám ukazujú svoju kvalitu po mnohých stáročiach. Zhorené trámy bude skúmať dendrochronologická analýza. Archeologická sonda bude zazimovaná vložením balov slamy a prikrytá vrstvou hliny.

Výsledky výskumu sú čiastkové a je prirodzené, že výskum bude pokračovať. Vzhľadom na výšku zavážky bude potrebné ísť do väčšej hĺbky pri odhaľovaní tajomstiev nášho hradu. V ďalších rokoch sa archeologický výskum sústredí na vnútornú štruktúru hradu. Stavebno-historický výskum sa zameria na kopanie popri murive. Ďalšie činnosti budú smerovať k obnove hradnej lokality, aby tieto miesta ukazovali historické dedičstvo a slúžili obyvateľom a návštevníkom našej obce.

Tu je Mirov link na rozhliadnutie sa po archeologickej sonde a jej okolí: www.360cities.net/image/vykopvky-na-vardombe-slovakia#289.40,-11.50,70.0 - pohybom kurzora sa začne obraz pohybovať, môžete sa pozerať všetkými smermi. A cez ovládače na ľavej strane obrazovky môžete obraz približovať a vzďalovať.

Aktuality z archeologického výskumu sa snažíme zverejňovať na https://www.facebook.com/pages/Hrad-%C4%8Cekl%C3%ADs-oz/149301805086542

Miro Pochyba vytvoril virtuálnu prehliadku rohovej veže. Odkryté múry a terén z vonku i zvnútra si možno kedykoľvek pozrieť na https://virtualneprehliadky.info/archives/717

Historická spoločnosť Ivanky je našim dobrým susedom. Ing. Peter Blubla vytvoril o našom hrade a dianí na ňom tieto fimové dokumenty:

v roku 2010:

www.vimeo.com/13982381

v roku 2011:

www.vimeo.com/26237741

www.vimeo.com/26547177

www.vimeo.com/27393315

v roku 2012:

https://vimeo.com/46703913

Netradičné pohľady na hrad nám počítačový model hradul, ktorý vytvoril Miloš Lukáč https://www.youtube.com/watch?v=kKnenW2tyUo Vďaka za túto prácu patrí šikovným ľuďom s modernými technológiami. Do výšky poslali svoju techniku Mgr. Ján Sládek PhD. a Mgr. Michala Madajová PhD. 

V roku 2013 sme realizovali archeologický výskum na väčšej ploche:

https://youtu.be/152-wOHUVtc

V roku 2014 odkrývame severnú stranu opevnenia, teda dokončujeme to, čo sme minulý rok nestihli spraviť https://youtu.be/3Pqmx0n1GWs

V roku 2015 sa vítanou pomocou stali firemní dobrovoľníci. Dobrovoľníci z firmy Johnson Controls International sa sústredili na práce do severného "paláca". Po odkryve sute bolo nálezov veľa - črepy, strelky, klince a všeličo ďalšie zaujímavé. https://youtu.be/fRsgsBWEp00

Dôležitou prácou je geodetické zameranie od Ing. Babála. Tekéto miery má rohová veža:

Kopanie v roku 2010:

Povšimnutiahodné nálezy v roku 2010 - dve nádoby a kovové strelky.

... a v októbri sme sondu zazimovali aby sme na jar mohli pokračovať.

V r. 2014 to na začiatku výskumu vyzerá takto:

Naši dvorní archeológovia - páni Farkaš a Choma - si myslia toto: máme prvé výsledky, ale neveľký rozsah prác stále neumožňuje vysloviť jednoznačné a v budúcnosti nemenné závery. Podľa poznatkov z druhej polovice roku 2011 je základom dnešného hradného kopca umelý násyp skladajúci sa z nepravidelných vrstiev zeminy (zachytených v statických a zisťovacích sondách na J strane hradného kopca), azda vyťažených v blízkosti vtedy ešte len plánovanej opevnenej polohy, napr. z dnes už opäť zasypaných priekop. Na jeho vrchole, ktorý bol vtedy asi o 1 m nižšie ako v súčasnosti (relatívna výška kopca oproti okoliu nepatrne presahuje 5 m), potom vyrástli drevené budovy a azda aj jednoduchá drevená hradba. Celá zástavba však podľahla intenzívnemu požiaru. Dnes výrazne pozvoľnejší S svah bol podľa základového odsadenia na kamenno-tehlovom múre v SZ rohu fortifikácie v dobe jeho výstavby v týchto miestach  výrazne vyšší ako v súčasnosti a podľa zachytenej úrovne pôvodného terénu pri vonkajšom okraji S opevňovacieho múru aj tu musel mať potom výrazný sklon. Pôvodne tak na vrchole umelého kopca azda bola širšia plošinka. Neskôr tu bola úroveň nasypaného terénu výrazne znížená a nasledovne opäť navýšená deštrukčnými vrstvami s keramickým materiálom datovateľným do priebehu 13. až 15. storočia, teda časového úseku v ktorom hrad plnil svoju funkciu aj podľa písomných prameňov. Podľa niektorých náznakov však požiar postihol pôvodný Čeklísky hrad skôr, ako do spáleniska začali hĺbiť základy kamenného opevnenia. V ďalšej zatiaľ  zachytenej etape SZ roh kamennej hradby doplnili sčasti dodnes stojacim tehlovo-kamenným, do L zalomeným múrom, ktorý tu tak spolu so staršou hradbou vytvoril vežu s rozmermi 7,5 x 7,5 m, ktorej steny dosahovali hrúbku až 2 m. K tejto veži, zatiahnutej do vnútra opevnenej plochy, bez možnosti flankovania hradobnej steny, pristavali z vnútornej strany, prípadne pri jej stavbe preťali pôvodnú drevenú stavbu, keramikou datovanú do 2. polovice 13. až na začiatok 14. storočia. Dôležitým poznatkom je, že ležala výrazne pod úrovňou terénu, ktorý tu bol pri výstavbe kamenno-tehlového múru. Najneskôr od prelomu 13./14. stor. tu teda treba rátať s existenciou kamenného hradu, z ktorého na začiatku 16. storočia ostali už iba ruiny. Z vnútornej zástavby sa zatiaľ zachytil len zvyšok kamenno-tehlového múrika, azda piliera, ktorého základy ležali na deštrukčnej vrstve tehál (prevažne plevoviek) pochádzajúcich z deštrukcií starších stavieb. Zachovaný kamenný obvodový múr na obvode staršieho hradného násypu bol do terénu zapustený systémom tzv. odľahčovacích oblúkov, tie sa uplatnili aj pri výstavbe vnútorných múrov „veže“, ktoré sa vplyvom erózie terénu postupne dostávajú až nad úroveň súčasného terénu.