1932 Štefánikov maratón

Čeklís bol miestom, kadiaľ viedla trať Štefánikovho maratónu. V rokoch 1932-1937 sa bežal Štefánikov maratón 5x (v r- 1936 sa neuskutočnil). Jeho trasa bola: Bratislava (SND) - Čeklíz (Bernolákovo) - Bratislava (Petržalka - štadión ČsŠK). Bol to historicky druhý maratón na území Slovenska. Rekord trate dosiahol 10.9.33 Josef Bena (nar. 2.8.1903) v čase 2:44:50 (bežalo 39 bežcov, všetci došli do cieľa).

Z atmosféry I. ročníka v r. 1932:

4. septembra 1932 dokázali atletickí nadšenci ŠK Bratislava pripraviť štart I. ročníka Štefánikovho maratónu. Presne o 14. hodine sa postavilo na štartovú čiaru 29 odvážlivcov a že nešlo o nejaké bezvýznamné preteky, svedčí skutočnosť, že Československá atletická amatérska únia (ČSAAU), ako riadiaci orgán atletiky vo vtedajšom Československu, poverila bratislavský ŠK zároveň usporiadaním majstrovstiev republiky v maratónskom behu.

Trasa Štefánikovho maratónu bola takmer úplne rovinatá, jediné mierne stúpanie sa nachádzalo na Šancovej ulici medzi 37. a 38. kilometrom. Štart bol pred hotelom Kern na Hviezdoslavovom námestí, bežalo sa postupne Ondrejskou ulicou cez Námestie republiky (dnešné Námestie SNP), Špitálskou, Kadlecovým námestím, Krížnou na Trnavskú cestu, ďalej cez obce Farná, Ivánka do Čeklísu (dnešné Bernolákovo), kde po obrátke na 19.5 km trasa pokračovala späť do Bratislavy, pričom cieľ bol situovaný v Petržalke na štadióne ŠK.

Samotný priebeh pretekov prebiehal podľa predpokladov. „Muziku tvrdili“ hneď od začiatku favoriti z českých, najmä pražských klubov. „Na štarte sa zhromaždilo početné obecenstvo, námestie pred divadlom bolo nabité do posledného voľného miestečka a po štarte sa vypravili na dráhu početní cyklisti, autá a sprievodcovia“, informovala čitateľov dobová športová tlač. Aj záujem obyvateľov vidieka o dovtedy nevídanú atrakciu bol enormný. „Ľudia v dedinách, kadiaľ viedla trať maratónu, prežívali vznešený sviatok. Tak napríklad Ivanka pri Dunaji zmobilizovala tamojší hasičský zbor do služieb usporiadateľských, zatiaľ čo skauti z okolia starali sa o zostávajúce úseky trate. Každá bodrá dedinská babička vydržala neúnavne čakať, aby mohla pozdraviť atlétov na trati. Na vidieku sa nehovorilo o ničom inom, ako o maratóne“, špecifikovala denná tlač.

Už po prvých stovkách metrov sa utvorila vedúca skupina, ktorá sa roztrhala až na obrátke v Čeklísi, kde dobehol ako prvý Žofka z AFK Přelouč, prenasledovaný Sparťanmi Šulcom a Benom. V takomto poradí prebehli priekopníci Štefánikovho maratónu až na štadión ŠK, kde ich vítal zvuk vojenskej trúbky. Víťazný Žofka dosiahol čas 2:58.03, pod tri hodiny sa dostal aj druhý Šulc. Z 29 členného poľa dobehlo 24 maratóncov, pričom najlepším Slovákom sa stal Košičan Halla, známy predovšetkým ako víťaz I. ročníka Košického maratónu v roku 1924. V Bratislave dobehol po výborne zvládnutom závere na piatom mieste.

podľa: Igor Machajdík, Národné športové centrum, https://www.sportcenter.sk/stranka/kratke-trvanie-prveho-bratislavskeho-maratonu-1-cast