Občianske združenie Hrad Čeklís

Ruiny hradu Čeklís

Ruiny hradu Čeklís sa nachádzajú priamo v obci, z väčšej časti sú ukryté pod navezenou zeminou na Hradnom návrší medzi kostolom a kaštieľom. Do dnešných čias sa používa maďarský význam pojmu Hradné návršie - Várdomb.

V roku 1209 Ondrej II. daroval svätojurské panstvo spolu s Čeklísom Šebešovi, synovi nitrianskeho župana Tomáša z rodu Hunt-Poznan. Šebeša považujeme za zakladateľa rodu grófov zo Sv. Jura a Pezinka. V r. 1217 Šebeš odstúpil 5 dedín (Bernolákovo, Ivanka, Farná, Malinovo a Majcichov pri Seredi) svojim chudobnejším bratrancom Bukenovi a Kozmovi, synom už nežijúceho Tomášovho brata Pavla. Týmto majetkovým prevodom sa postavenie Bernolákova v r. 1217 podstatne zmenilo, lebo sa stalo centrom hospodárskej správy majetkov. Majitelia začali používať predikát z Čeklísa.

Buken sa oženil s Alžbetou, neterou kráľa Ondreja II. Mali jediného syna Buk(v)ena. A ten mal 3 deti - syna Jána a 2 dcéry (jedna z nich sa volala Katarína). Buken starší zomrel pred r. 1260. Buken mladší mal finančné problémy, preto predal obec Majcichov. Magister Ján zomrel pred r. 1304 bez potomkov, jeho otec Buken zomrel v r. 1205 a tak vymrela po meči čeklíska vetva rodu Hunt-Poznan.

Síce prvá písomná zmienka o hrade Čeklís je až z r. 1323, ale na jeho existenciu po roku 1217 poukazuje vytvorenie samostatného panstva Čeklís a strážna funkcia pri výbere mýta. Hrad mal reprezentatívnu a strážnu úlohu. Kontroloval cestu z a do Bratislavy. Cesta sa na východ od obce rozdvojovala smerom na Trnavu a na Šintavu (dnešné ulice Trnavská a Poľná). Strážna funkcia sa prejavovala aj kontrolou vodnej cesty a prechodu cez rieku.

Po vymretí čeklískej vetvy rodu v roku 1305 a ich majetky pripadli príbuzným – grófom zo Sv. Jura a Pezinka. Stalo sa to tak, že v r. 1308 vyplatili Tomáš IV., Sebeš II. a Peter I. (synovia Abraháma III. prezývaného Obličko) obe Bukvenove dcéry. Vo vlastníctve grófov zo Sv. Jura a Pezinka bolo čeklíske panstvo len krátko. Zatiaľ je nejasná skutočnosť, že Abrahám III. pred svojou smrťou 24.6.1307 predal čeklíske panstvo Matúšovi Čákovi Trenčianskemu (teda pred r. 1308, kedy boli vyplatené Bukvenove dcéry). Čeklísky hrad sa stal súčasťou vojenského zabezpečenia rozsiahlych majetkov Matúša Čáka, konajúceho nezávisle od panovníka Karola Róberta.

V čase, keď hrad vlastnil Matúš Čák, je hrad spojený s osobou Matúšovho spolubojovníka - Abraháma Rufusa, ktorý bol synom Meynolda z Hlohovca. V roku 1324, po smrti Matúša Čáka, kráľ Karol Róbert z Anjue vrátil Abrahámovi Rufusovi majetky, medzi nimi aj čeklísky hrad. Potomkovia Abraháma Rufusa vlastnili čeklíske panstvo do r. 1392, kedy sa stalo súčasťou majetkov kráľa Žigmunda Luxemburského. Nový majiteľ čeklískeho hradného panstva bol aj majiteľom šintavského hradného panstva a to do budúcna prepájalo spoločné osudy týchto panstiev.

Čeklíske hradné panstvo v r. 1392 zahŕňalo hrad Čeklís, úžitky z dvoch mýt, obce Čeklís, Mierovo (neďaleko Štvrtku na Ostrove) polovicu dediny Červeník (pri Trnave), kúriu v Bratislave spolu s poddanskými usadlosťami v bratislavskom podhradí, bratislavské vodné mýto z prístavu vo Vydrici a vinohrady v Rači.

Vzápätí však dochádza k ďalšej transakcii, keď kráľ Žigmund Luxemburský v r. 1393 menuje za doživotného majiteľa čeklískeho hradného panstva chorvátskeho grófa Karola z Krbavy. O významnom postavení grófa Karola z Krbavy svedčí to, že v r. 1408 patril medzi zakladajúcich členov Žigmundovho Dračieho rádu. Niekedy v rozmedzí rokov 1393 až 1399 sa súčasťou čeklískeho panstva stal Senec. Gróf Karol z Krbavy sa dostával do častých sporov so susedmi – grófmi zo Sv. Jura a Pezinka. Príčinami bolo vyberanie mýta, krádež lode, väznenie a mučenie ich poddaného, ozbíjanie poddaného, krádeže koní a dobytka, zabranie a užívanie lesa v blatnianskom chotári. V súvislosti s čeklískym hradom sa objavujú zmienky o väzení a mučení.

Po smrti grófa Karola z Krbavy a Čeklísa v roku 1424 slúžilo čeklíske hradné panstvo na krytie Žigmundových pôžičiek. Čeklís sa od r. 1426 označuje ako mestečko. V r. 1426 kráľ Žigmund Luxemburský zálohoval čeklíske panstvo bratislavským županom Štefanovi a Jurajovi z Rozhanoviec a ich bratovi Šimonovi. V týchto dobách husitské vojsko plienilo a vypaľovalo obce v okolí Bratislavy, avšak nemáme správy o tom, že by sa tak stalo aj v Bernolákove. Môžeme predpokladať, že hrad poskytoval dostatočnú ochranu pred plienením. Kráľ Žigmund Luxemburský a ani jeho syn Albrecht nedokázali splatiť dlh 5 290 zlatých pánom z Rozhanoviec a tak kráľ Albrecht v r. 1439 daroval čeklíske panstvo Jurajovi a Štefanovi z Rozhanoviec.

Majetkové prepájanie grófov zo Sv. Jura a Pezinka a pánov z Rozhanoviec viedlo k vleklým sporom o čeklíske panstvo, ktoré trvali až do r. 1520. Znepriatelené rody pri presadzovaní svojich nárokov používali násilnosti a vojenské akcie. To viedlo k pustošeniu výnosných majetkov. V r. 1457 po ukončení ozbrojených zrážok sa sporné strany dohodli na zbúraní hradu v Senci a odstránení vonkajších opevnení čeklískeho hradu a zachovaný zostal len vnútorný hrad. Na hrade mali obe strany svojho kastelána s rovnako početnými sprievodmi. V r. 1468 bol hrad v Bernolákove dvakrát obliehaný a dobytý. Výsledkom bolo, že hrad obsadili svätojurskí grófi Ján a Žigmund (synovia Juraja, ktorého podobizeň sa zachovala na mramorovom sarkofágu v kostole sv. Juraja vo Sv. Juri). V tej dobe grófi zo Sv. Jura a Pezinka patrili medzi najbohatších šľachticov v Uhorsku. Boje o hrad a nevyjasnené majetkové nároky vyústili k tomu, že čeklíske hradné panstvo zaniklo na konci 15. storočia a stalo sa súčasťou šintavského hradného panstva pánov z Rozhanoviec. Zánik čeklískeho hradného panstva súvisel so zničením hradu. V mestečku vtedy bolo 87 usadlostí, z čoho 40 bolo opustených, čo svedčí o tom, že mestečko bolo poloprázdne a bolo v neutešenom stave. V roku 1511 sa čeklísky hrad označuje ako zrúcanina – dirutum castrum.

V roku 1523 kráľ  Ľudovít II. Jagelonský, po vymretí rodu pánov z Rozhanoviec, udeľuje donáciu na šintavské panstvo Alexejovi Thurzovi. Tak sa mestečko Čeklís, ako súčasť šintavského panstva, dostáva do vlastníctva ďalšieho významného rodu – do vlastníctva Thurzovcov.

 Zachované časti zrúcaniny v súčasnosti

V r. 1987 doc. M. Slivka publikoval prvý odborný článok o hrade Čeklís: K stredovekým dejinám Bernolákova (Čeklísa) a jeho okolia. Zborník SNM 81 – História 27, 1987, 151 – 178. Priniesol prvý pohľad na hrad a jeho históriu. O dvadsať rokov neskôr boli ruiny hradu a priľahlé okolie vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku (v roku 2008, pamiatka č. 11553/0 v Ústrednom zozname  pamiatkového fondu). Takto je lokalita zákonom chránená pred pokusmi zastavať tento vzácny verejný priestor.

Zvláštnosťou archeologickej lokality je skutočnosť, že ruiny hradu sú zavezené zeminou, aby tu vznikla vyvýšenina nad okolitým terénom. Od roku 2010 na lokalite prebieha archeologický výskum. Z toho, čo vidíme dnes nad povrchom, môžeme získať hmlistú predstavu o hrade za vnútornými hradbami. Ešte viac zahmlená je predstava o polohe vonkajšieho opevnenia, ktoré bolo zbúrané v r. 1457. Zatiaľ zostáva tajomstvom poloha vstupnej brány. Zobrazenie hradu sa nezachovalo.

V súčasnosti tu môžeme nad povrchom identifikovať na južnej strane návršia 32 metrov dlhú časť obvodového opevnenia. Opevnenie je postavené z lomového kameňa kladeného do riadkov. Kamene sú spájané vápennou maltou. Hrúbka múru je 190 cm. Približne v strede opevnenia sa nachádza valene zaklenutý odľahčovací oblúk (pred výskumom považovaný za vstupnú bránu). Neďaleko tohto odľahčovacieho oblúku je v múre viditeľná klenba, za ktorou je zasypaný priestor. V múre vidíme náznaky ďaľších odľahčovacích oblúkov. Tento stavebný prvok je typický pre múry opevnenia tohto hradu, nakoľko sa múry stavali na menej stabilnom podloží (spraš). Nad terénom  sa na JZ strane nachádza múr vytvorený z kameňov a tehál spájaných vápennou maltou. Archeologický výskum tu odkryl pôdorys veže. Na východnej strane sa areál hradu napája na areál kostola. Hrad a kostol sú oddelené priekopou, ktorá sa stráca v záhradách blízkej zástavby. Len archeologický výskum môže typologicky zaradiť hradnú architektúru.

Lokalita hradu je zaujímavá z urbanistického hľadiska, lebo predstavuje centrum stredovekého osídlenia, okolo ktorého sa koncentrovala zástavba.

Na začiatku 20. storočia bola na mieste zrúcaniny hradu a na navýšenom kopci umiestnená vodáreň, štylizovaná ak hradná veža. V súčasnosti sa vodáreň nevyužíva a rozpadáva.

Na konci roku 2011 sme na hrade osadili informačnú tabuľu, ktorá oboznamuje návštevníkov hradu o jeho histórii a súčasnosti. Zahraniční návštevníci si to môžu prečítať v nemčine a angličtine.

Archeológ PhDr. Zdeňek Farkaš, PhD. na základe výskumu na hrade v rokoch 2010-2014 predpokladá takýto vývoj v stredoveku - hrad vznikol na mieste s predchádzajúcim pravekým osídlením (pri archeologickom výskume sa pravdepodobne zachytila časť mohutnej priekopy, podľa materiálu najskôr z doby halštatskej). Pôvodná drevená či drevozemná pevnôstka vznikla na umelo nasypanom kopci, pri ktorom nemožno zatiaľ vylúčiť, že jeho jadrom bola dokonca ešte praveká mohyla. Súčasťou tejto pevnôstky azda bola stavba z románskych tehál, podobných tým, ktoré sú známe z blízkeho kostola. Táto prvá pevnôstka zanikla zničujúcim požiarom (Bukvenova rezidencia ?). Do jej trosiek zrejme okolo polovice 13. storočia vsadili kamenný, 2 m široký múr opevnenia, ktorý neskôr v SZ rohu, nad zrázom k Čiernej vode, doplnili na strážnu vežu. Jej výstavbu do 13. storočia datuje okrem iného aj najskôr stavebná obeť, hore dnom obrátená nádoba pod ktorou sa našli pozostatky mačiatka a rybia hlava. Ešte v 13. storočí vznikla aj drevená stavba, priliehajúca k veži, ktorá zanikla opäť požiarom. Neskôr k veži pripojili veľkú, niekoľkoposchodovú murovanú budovu napojenú priamo na obvodovú hradbu. Jej okenné otvory boli obrátené na juh, do nádvoria. Jej súčasťou boli miestnosti vytápané niekoľkými typmi kachieľ a aspoň sčasti zaklenuté klenbou s gotickými rebrami. V súlade s písomnými správami aj podľa archeologických nálezov a dendrochronologických dát hrad postupne zanikol v závere 15. storočia a čoskoro sa zmenil na vítaný zdroj stavebného materiálu.

Archeológ PhDr. Zdeňek Farkaš, PhD. z AM SNM 29.1.2014 v Mestskom múzeu v Senci prednášal o výsledkoch výskumu na hrade Čeklís. Hodinovú prednášku si môžete pozrieť a vypočuť tu http://youtu.be/01wthyfwyYQ Numizmatik Mgr. Marek Budaj, PhD. z AM SNM v diskusii objasnil nálezy mincí na hrade Čeklís http://youtu.be/R_8XMWPrME4

Dr. Farkaš 7.4.2017 v Bernolákove rozprával o výskume na hrade Čeklís https://youtu.be/mmz18XAt6jY

Tento text o histórii hradu je spracovaný najmä na základe knihy "Bernolákovo 1209 – 2009, Dejiny obce“ a archeologického výkumu, ktorého výsledky prezentoval PhDr. Zdeňek Farkaš, PhD. z AM SNM 29.1.2014 v Mestskom múzeu v Senci. Využili sme aj príspevok Petra Švandu v časopise Slovenské dotyky (1/2013) - Príťažlivý aj legendou o vášni a pomste.

Na webe Slovenského národného múzea prezentujú výskum na hrade Čeklís http://www.snm.sk/swift_data/source/archeologicke_muzeum/vyskumy/Hrad%20Ceklis.pdf

"Cseklész rejtőzködő vára" alebo "Skrytý hrad v Čeklísi" je zaujímavý maďarský príspevok o hrade Čeklís, ktorý je možné čítať či pozerať na  http://varvadasz.bloglap.hu/cikkek/cseklesz-rejtozkodo-vara-60670/

Netradičné pohľady na hrad nám ponúka model http://www.youtube.com/watch?v=kKnenW2tyUo Vďaka za túto prácu patrí šikovným ľuďom s modernými technológiami. Do výšky poslali svoju techniku Mgr. Ján Sládek PhD. a Mgr. Michala Madajová PhD. Z koptéra získané letecké fotografie pomocou zaujímavého software spracoval Miloš Lukáč a vytvoril počítačový model hradnej lokality.

Zobrazenie hradu pred jeho zrúcaním nepoznáme a o jednom obrázku, ktorý sa mylne spájal s Čeklísom, píšeme tu esterhazyovci/

Jeden smer výskumu sa bude zaoberať vzťahom dvoch susediacich stredovekých stavieb - hradu a kostola. Zatiaľ zostáva záhadou poloha vstupnej hradnej brány.

Situačný nákres nadzemných častí hradu od Jaroslava Nešpora z knihy Za tajomstvami zrúcanín III - Zrúcaniny západného Slovenska (2007) zachytáva poznatky o hrade pred archeologickým výskumom:

 

Po troch rokoch archeologického výskumu máme kvalitné geodetické zamerania od Ing. Babála. Výškové súvislosti v rohovej veži:

Časopis Pamiatky a múzeá (2/2015) na stranách 50 až 55 prináša článok našich dvorných archeológov Z. Farkaša a I. Chomu - Stredoveký hrad v Bernolákove. Publikujú tu aj schému hradu na základe výskumov uskutočnených do roku 2014.

V roku 2008 sa archeologická lokalita - hrad v Bernolákove, stala národnou kultúrnou pamiatkou. Tak jej pomáhajme!

Videá o prácach na hrade Čeklís je možné pozerať tu http://hradceklis.webnode.com/historia-a-bernolakovo/

 

Pohľady na Hradné návršie v rôznych obdobiach

Okolo roku 1780

 

na najstaršej fotografii (predbežne datujeme okolo roku 1900):

... a v roku 2009

Pohltený náletovou zeleňou v roku 2004:

Pred odstraňovaním náletovej zelene v roku 2009:

a po odstraňovaní náletovej zelene (topoľ uprostred bol odstránený v roku 2012):

Kontakt

o.z. Hrad Čeklís

hradceklis1@gmail.com

Hlavná č. 94, 90027 Bernolákovo

0915055059

Vyhľadávanie

Novinky

14.11.2017 22:11

Vo štvrtok 16.11. poskladáme gabiónové koše

Vo štvrtok 16.11. od 17:30 do 19:36 sme na hrade Čeklís. Potrebujeme poskladať gabiónové koše pre druhú vrstvu stabilizačného múru. Ak by niekto chcel osláviť predvečer 17.11. takýmto spôsobom, nech sa mi prosím ohlási tu alebo na 0915055059.
14.11.2017 22:10

GivingTuesday bude 28.11.

Bez dobrovoľníkov a darcov by to nešlo. Pri príležitosti sviatku štedrosti, dávania a dobrovoľníctva - #GivingTuesday - ponúkame hodnotné strávenie času na hrade Čeklís. https://www.givingtuesday.sk/neziskovky/obcianske-zdruzenie-hrad-ceklis/
31.10.2017 22:57

Dobrovoľníci zo Slovenskej sporiteľne

Dobrovoľníctvo kamene prenáša. Na hrad prišli pomáhať dobrí ľudia zo Slovenskej sporiteľne - dámy Lenka Kurišová, Anita Lehocká, Tatiana Múčková, Darina Pastieriková a páni Lukáš Mojzes, Juraj Vida, Róbert Zbín a Miroslav Turenič. Pridali sa k nim čeklíski bojovníci Beáta, Adam, Tomáš a pán Kostka....
25.10.2017 20:04

Staviame stabilizačný múr

Staviame stabilizačný múr z gabiónových košov. Jadro úderky tvoria Adam, Beáta, Tomáš a pán Kostka.
10.10.2017 20:54

Stabilizačný múr

Viaceré práce archeologického výskumu sa skončili a ešte prebieha dokumentovanie. Popritom sa robia prípravné práce pre postavenie stabilizačného múru, ktorý bude zaisťovať hornú terasu hradu pri vodárenskej veži.
08.10.2017 21:00

Streľba z luku

V stredoveku na hrade a v okolitých lesoch svišťali šípy vystrelené z luku. Človek obľubuje streľbu z luku aj v súčasnosti. V parku v okolí Čiernej vody (takmer pod hradom Čeklís) prebiehala súťaž v 3D streľbe 8.10.2017. Strieľalo sa na makety zvierat a lukostrelci predvádzali nebezpečne bezpečne...
02.10.2017 23:03

Osvetlené ruiny hradu Čeklís

V stredoveku na hrade svietili s fakľami. Časy sa menia a dnes prichádzajú ledkové svetlá. Pri ruinách hradu Čeklís obec osadila stĺpy verejného osvetlenia. Lokalita sa stáva dostupnou aj počas dlhých jesenných a zimných večerov.
20.08.2017 19:27

O výskume do r. 2016 - AM SNM

Archeologické múzeum SNM je dušou výskumu na hrade Čeklís. Na stránkach SNM informujú o výskume na hrade Čeklís v minulosti http://www.snm.sk/swift_data/source/archeologicke_muzeum/vyskumy/Hrad%20Ceklis.pdf
20.07.2017 22:26

Obnova pomníka padlým v 1. svetovej vojne

V Bernolákove neďaleko od kostola je pomník padlým v 1. svetovej vojne. Z pomníka sa stratili mená padlých a nešetrné použitie farby poškodzuje kamenný kríž. Vďaka podpore z ministerstva vnútra môže obec obnovovať pamätihodnosť, ktorá nám pripomína nešťastie spôsobené vojnou. Bernolákovský...
04.07.2017 19:23

Obecný časopis Bernolák č. 2/2017 prináša aj historické témy.

Obecný časopis Bernolák č. 2/2017 prináša aj historické témy. Na str. 16 a 17 v článku "Archeologický výskum na hrade Čeklís" nám PhDr. Zdeněk Farkaš, PhD., Mgr. Igor Choma a Mgr. Nikola Nemečková objasňujú, kam sa posunul výskum na hrade Čeklís v r. 2016. Historický kalendár na str. 24 pripomína...

(c) 2008 Všetky práva vyhradené.

Tvorba webu zdarmaWebnode