Abrahám Rufus a jeho Potomkovia

Abrahám Rufus (v listinách uvádzaný v r. 1278 až 1325) bol významnou osobou na území JZ Slovenska v období pôsobenia Matúša Čáka. V roku 1294 kráľ Ondrej III. daroval obec Kľačany (JV od Hlohovca) Abrahámovi zvanému Rufus, synovi Meynolda, za jeho verné a udatné služby, za vernosť uhorskej korune a najmä za udatnosť v bitke pri Trnave proti rakúskemu a štýrskemu vojvodcovi Albrechtovi. Abráham od Albrechta vybojoval späť Šaštín a s nasadením vlastného života pomáhal Matúšovi Čákovi dobyť bratislavský hrad. Podľa jeho prezývky - Rufus (Červený, Ryšavý) dostala osada Bíňa svoje nové pomenovanie - Červený hrad, Vörösvár, dnešný Červeník (SZ od Hlohovca).

V roku 1297 uzatvoril komes Aba, syn magistra Abu, a magister Abrahám Rufus dohodu, v ktorej urobili výmenu svojich majetkov pred nitrianskou kapitulou takto:
Aba dáva Abrahámovi svoju osadu Sobotište (Zobodycha) spolu s kamenným hradom Branč. Ako protihodnotu prepustil zase Abrahám Abovi svoje osady Kľačany (Kelechen), Šág, Bojničky a Díč. Ďalej mu prepustil polovicu osady Hlohovec a tretiu skupinu osád na okolí Galanty.

Text listiny:

Uniuersis Christi fidelibus presentem paginam inspecturis Capitulum Ecclesie Nitriensis salutem in eo qui est salus omnium. Ad uniuersorum noticiam tenore presencium uolumus esse manifestum: quod Comes Aba filius Magistri Aba ab una parte, Magister Abraham rufus filius Menoldi ab altera coram nobis personatiter coustituti, in suis possessionibus inter se dixerunt tale concambium ordinasse et fecisse; quod dictus Comes Aba totam possessionem suam Zobodycha uocatam cum castro lapideo Berench nuncupato, et alijs vtilitatibus et pertinencijs vniuersis eiusdem possessionis, quam quidem possessionem mediantibus litteris priuilegialibus incliti Bele Regis pacifice tenuit et possedit, dedit et assignauit eidem Magistro Abraham rufo filio Menoldi, et suis filijs ac posteritatibus successiuis inreuocabiliter possidendam, cum priuilegio Bele Regis, quod eidem restituit coram nobis. Cuius tenor talis est:
E conuerso uero in concambium dicte possessionis et castri dictus Magister Abraham possessiones suas, scilicet Kelechen, Saag, Boynch, Guthy, excepto uno fundo curie circa vineam suam, et preter eandem vineam, ac viginti jugeribus terre superius vineam existentibus; preterea terram Golgouch Castri ex ista parte Waag, excepta et exempta terra sua ultra Waag similiter Golgouch uocatam, et absque tributo, ubi idem Comes Aba per terram suam Golgouch transeuntibus et uenientibus per viam, que uadit de Rufo Castro ante ecclesiam Beati Petri Apostoli in nemore, dedit pro via viginti amplexus in latitudine, in planicie autem quantum competit et sufficit; item de ultra Wag terram Kezlen, Gaan Reginalem, Galanta filiorum Vn, et Toutfalu ad eandem pertinentem; item aliam Galantam, Sur, Beren, Vedered (»emptam a Mychaele, et aliam terram Vedered habitam per collacionem Regis«); item (terram) Kurtueles (»emptam a Petro et Ipolyto; item aliam Kurtuelus empcione comparatam a Ladizlao filio Tolwoy; et ter ciam Kurteulus emptam ab vduornicis«), dedit et asignauit Comiti Abe et filijs suis similiter perpetualiter possidendas; et omnia instrumenta, cum quibus tenuit et possedit, restituit eidem Comiti Abe coram nobis. Assummens se firmiter obligando dictus Comes Aba, quod si Magister Abram et sue posteritates racione predicte possessionis et castri in futurum per quempiam molestarentur, expedire et defendere teneretur proprijs laboribus et expensis. Preterea licet nomina quarundam possessionum in tenore priuilegij eiusdem Magistri Abraham rufi non sint inserta: tamen ad maiorem certitudinem et cautelam idem Magister Abraham uoluit, qued in tenore priuilegij ipsius Comitis Abe inserantur. In cuius rei memoriam et perpetue stabilitatis incrementum presentes litteras concessimus sigilli nostri appensione roboratas. Datum anno Domini MşCCş nonagesimo septimo; Magistro Farkasio Lectore Ecclesie nostre existente.

Po vymretí Arpádovcov v Uhorsku ovládol Matúš Čák stredné a južné Považie. Abrahám Rufus mal blízko k Matúšovi Čákovi, bol jeho taverníkom (teda financmajstrom). V roku 1306 Abrahám Rufus kúpil obec Mierovo (južne od Zlatých Klasov) od svätojurského grófa Abraháma. V roku 1309 Matúš Čák prinútil  Abraháma Rufusa vzdať sa hradu Branč za tri dediny v nitrianskom komitáte.

Situácia sa zmenila, keď sa stal uhorským kráľom Karol Róbert z Anjou. Stúpenci Matúša Čáka sa dostali do nemilosti. Takémuto osudu sa vyhol Abrahám Rufus preto, lebo prešiel na stranu kráľa Karola Roberta vtedy, keď Matúš Čák obsadil hrad Branč a boli tam zabití jeho bratia Dama a Synke.

V roku 1324 Abrahám Rufus dostal dedinu Selice (južne od Trnovca nad Váhom) a kráľ Karol Róbert z Anjue vrátil Abrahámovi Rufusovi majetky, medzi nimi aj čeklísky hrad. Matúš Čák ovládol čeklísky hrad na začiatku 14. storočia. Kedy pred rokom 1324 Abrahám Rufus vlastnil čeklíske panstvo, to nevieme.

Abrahám Rufus mal 5 synov. Rod pokračoval po magistrovi Vavrincovi, ktorý mal jediného syna Mikuláša. Mikuláš zdedil majetky po otcovej smrti v roku 1355. Mikuláš bol v r. 1368 bratislavským podžupanom a kastelánom bratislavského hradu. Bol dvorským rytierom kráľa Ľudovíta I.. Mikuláš mal s manželkou Margitou 4 dcéry. Tie sa stali dedičkami Mikulášovho majetku. Čeklíske panstvo vlastnili do r. 1392, kedy ho z donútenia museli vymeniť s kráľom Žigmundom za Oponice. Rod vymrel po meči. Po ženskej línii má rod potomkov v rode Oponických po Anglise, pravnučke Abraháma Rufusa.